Alice - Neverending Love

4. března 2009 v 19:25 | Alice
Poviedka inšpirovanáa Bellou a Edwardou pár týždňov po jej premene.Comment it:

"Bella...", ucítila som chladný dych pri mojom uchu. "Milujem ťa. Musím ťa stále o tom presviedčať?" , áno vedela som to, ale aj tak som tým slovám nemohla uveriť. Bolo to príliš dokonalé aby to bolo skutočné, bolo to príliš dokonalé aby sa to mohla stať mne. Nikdy som nepochopila čo na mne videl. Veď bol medzi nami taký rozdiel! Ale odkedy som bola premenená pomaly tie pocity začali miznúť. Už som nevidela prekážky medzi nami, nevidela som v nás až taký rozdiel. Obidvaja sme mali snehovo bielu pokožku, temné kruhy pod očami a oči rovnakej farby - boli sme upírmi. Už sa na nás nepozerali ľudia ako na dokonalého chlapca a obyčajné dievča. Teraz bol v ich očiach záblesk závisti. Chápala som ich pohnútky. Veď, ktorá z nás by nechcela byť krásna a naveky mladá? A ktorý muž by nechcel byť silný a takmer neporaziteľný? Pousmiala som sa a pozrela sa do jeho topásových očí s nádychom do zlata. Ich sila ma vždy odzbrojila. Aj keď som bola len pár týždňov po premene a mala by som sa skôr zaoberať, tým ako uhasím svoj smad, ja som sa zaoberala tým ako sa dostať preč zo zorného poľa ostatných. Chcela som byť s ním opäť sama. V našom dome, kde sme sa mohli v kľude venovať len nám dvom. "Aj ja ťa milujem." povedala som celkom potichu, ale aj tak som mala istotu, že ma bude počuť. V tejto chvíli netrebalo nič dodať. Videla som v jeho očiach, že myslí na to isté ako ja a spaľovala ho túžba vytratiť sa. Ale on mal bezpochyby lepšie reflexy a vedel sa držať na uzde. Pomalým ľudským krokom sme sa prechádzali po meste držiac sa za ruky. Ani som nevnímala začudované a závistlivé pohľady a nechala som sa unášať vlastnými predstavami. Ako náhle sme boli za mestom a mali sme istotu, že nás nesleduje žiaden pár zvedavých očí začali sme utekať. Aj ked som bola silnejšia ako Edward, nikdy som ho nevedela poraziť v behu. Bol príšerne rýchly. Beh nebolo len to jediné v čom ma prevyšoval. Po pár sekundách sme dorazili domov. Náš domov. Milovala som ho, síce iným spôsobom ako Edwarda, ale milovala som ho. Edward mi už nedovolil urobiť ani krok. Jedným rýchlym pohybom ma chytil do náručia a niesol ma k dverám. Hľadela som mu do tváre. Ostré rysy kontrastovali s jeho jemnými perami a teraz nežnými očami. Ľahučko si pritisol svoje pery na moje čelo. Zrýchlil sa mi dych. Veľmi jemne mi odhrnul vlasy z tváre a začal ma pomaly bozkávať. Na vlasoch, viečkach, lícach až sa napokon dostal k perám. Pomedzi to šepkal moje meno. "Ach, Edward...Myslíš, že niekedy bude existovať taká žena, ktorá ťa bude milovať viac ako ja? Lebo ja myslím, že nie." , povedala som s úsmevom.Pery sa mu zvlnili do môjho obľúbeného pokriveného úsmevu. "Dúfam, že nie." Nežne a opatrne ma pobozkal ako to zvykol pred mojou premenou. Ja som si však až násilne pritiahla jeho tvár k mojej a začala som ho vášnivo bozkávať. Zacítila som náznak úsmevu ako ma pobozkal. Hladil ma po tvári a po vlasoch, nenásytne si nárokoval na moje pery a ja som mu jeho bozky s radosťou oplácala. Nechcela som aby sa to skončilo. Pomaly sme sa strácali v našom opojení. V našej nekonečnej láske...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 fee fee | E-mail | 4. března 2009 v 22:36 | Reagovat

aaaach... krasne:)

mozes kludne aj viac takychto pisat:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.